Homeopatia a kresťanstvo

Homeopatia a kresťanstvo

                Prednáška  MUDr Ivana Zuštiaka: alternativna medicina  o  homeopatii , silvovej metóde a ďalšie ..    stiahnúť v mp3  tu : https://ulozto.net/4947490/alternativnamedicina.mp3

Homeopatiu založil ako novú liečebnú disciplínu nemecký lekár CH. F. S. Hahnemann (1755 - 1843). Už od začiatku ju považoval za protiklad klasickej medicíny, ktorú nazval alopatia a ktorú úplne zavrhol. Samotný názov homeopatia mal vyjadrovať, že ide o liečenie podobného podobným, teda o opak alopatie. Hahnemann sformuloval aj základné princípy homeopatie, na ktorých táto metóda stojí už dvesto rokov.
Homeopatia vychádza z predstavy, že ľudský organizmus je ovládaný duchovnou „životnou silou“ - Dynamis, ktorá riadi hmotné telo a ktorej porucha sa prejaví v tele ako choroba. Homeopatická liečba sa snaží ovplyvniť túto duchovnú „životnú silu“ v predstave, že tak následne nastane uzdravenie aj fyzického tela. Homeopatická teória odmieta, že by príčina choroby mohla mať materiálny pôvod. Za pravých pôvodcov ochorenia považuje tzv. miazmy, inak povedané duchovné znečistenie. Hahnemann veril v existenciu troch základných duchovných chorôb: duchovného svrabu, duchovného syfilisu a duchovnej kvapavky, od ktorých sa vraj odvíjajú všetky iné ochorenia. Všetky choroby sú podľa neho len prejavom týchto základných duchovných, miazmatických chorôb. Homeopatia preto nekompromisne odmietla poznatky o tom, že niektoré choroby sú infekčné, vyvolané mikroorganizmami, a neskôr odmietla aj ďalšie objavy o hmotných príčinách chorôb. „Ochorenia ľudí nie sú spôsobené nijakými látkami, ani nezdravou matériou choroby, ale sú iba narušením duchovnej sily, oživujúcej ľudské telo“, napísal Hahnemann. Aj dnes mnohí homeopati vidia v konkrétnych chorobách tela iba prejav základnej duchovnej choroby – duchovného svrabu.
Základným princípom homeopatickej liečby je princíp podobnosti, ktorý hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Tento „zákon“ nadväzuje na staroveké a stredoveké mystické a magické náuky, ktoré sa pred Hahnemannom snažili využívať už napríklad pohanskí kňazi a liečitelia. Sám Hahnemann naň údajne prišiel takto: pri požití chinínovej kôry, ktorá sa používala pri liečbe malárie, spozoroval, že vyvolala podobné príznaky, akými sa táto malária prejavuje. Toto pozorovanie si, pravdepodobne inšpirovaný okultnými vedami, mylne vysvetlil, zovšeobecnil a na tomto omyle potom založil svoju metódu. Cieľom homeopatov je nájsť tzv. similimum, látku, ktorá u človeka po podaní vyvolá príznaky, veľmi podobné príznakom choroby daného pacienta.
Druhým homeopatickým zákonom je princíp nekonečne malých (tzv. infinitezimálnych) dávok. Podľa tohto zákona je homeopatický prípravok tým účinnejší, čím menej pôvodnej „účinnej“ látky obsahuje, to znamená, čím je viac zriedený. Homeopatiká sa väčšinou pripravujú až také zriedené, že už neobsahujú ani jednu molekulu pôvodnej „účinnej“ látky. Tento princíp vychádza z predstavy, že vlastným nositeľom účinku homeopatika je nehmotná, duchovná esencia, ktorá ovplyvní duchovnú „životnú silu“ človeka. Čím menej hmoty pôvodnej látky je prítomnej, tým menej má byť účinok tejto duchovnej esencie hmotou rušený a tým silnejšie vraj homeopatikum pôsobí.

Potenciácia a dynamizácia

Súvisí to s ďalšími dvoma princípmi homeopatie – potenciáciou a dynamizáciou, ktoré spočívajú v tom, že homeopatiká sú pripravované postupným stupňovitým riedením (potenciáciou) vždy s následným potrasením (dynamizáciou). Riedenie sa nazýva potenciáciou preto, že sa ním má zvyšovať, potenciovať účinok a potrasenie – dynamizácia má uvoľniť „duchovnú esenciu“ z látky. Táto esencia je vraj v nedynamizovanom stave v látke „zviazaná hmotou“. Hahnemann o tom píše: „Homeopatické liečebné umenie rozvíja na maximum vnútorné, duchovné liečivé sily surových substancií prostredníctvom špecifického postupu… Toto spracovanie sa nazýva dynamizácia,… potriasaním sa v nich uvoľňujú špecifické liečivé sily skryté v ich vnútri… daná matéria sa prostredníctvom takejto dynamizácie nakoniec celkom rozpustí na vlastnú duchovnú podstatu“. Homeopatia tak priamo nadväzuje na alchýmiu, ktorá sa taktiež snažila o uvoľnenie duchovnej esencie látky a vypracovala postupy jej „zušľachtenia“. Alchymisti hovorili o tzv. kvintesencii. Najznámejší alchymista Paracelsus sa dokonca touto kvintesenciou snažil liečiť na základe princípu podobnosti. Preto ho homeopati nazývajú aj Hahnemannovým predchodcom.

Homeopatia a gnóza

Základom týchto homeopatických princípov sú gnostické predstavy o nadradenosti ducha nad hmotou, podľa ktorých je duch „zajatý“ a spútaný v hmotnom tele v dôsledku pádu prvého človeka. Gnostici preto považovali hmotu už zo svojej podstaty za zlú a „hriešnu“. Preto sa sami snažili o únik z hmotného sveta. Homeopatické zákony o nekonečne malých dávkach, dynamizácii a potenciácii sú len aplikáciou gnózy a ich cieľom je „vydobyť“, uvoľniť ducha z hmoty a použiť ho na liečenie. Myslenie gnózy môžeme zreteľne sledovať v úvahách o životnej sile, ovládajúcej hmotné telo, snahe odhmotniť duchovnú podstatu látky dynamizáciou a potenciáciou i v špekuláciách o nehmotnom pôvode choroby. Sám Hahnemann bol, podľa homeopatických prameňov, gnózou ovplyvnený a o vzťahu homeopatie ku kresťanskej gnóze sa hovorí i v kurzoch Klasickej homeopatie. Ďalší tiež významný homeopat Kent, na ktorého sa dnes homeopati odvolávajú, bol nadšeným obdivovateľom učenia prírodovedca Swedenborga, ktorého gnostické myšlienky možno nájsť v Kentových prácach.

Homeopatiká – ich účinnosť a užívatelia

Dnes sú homeopatickí pacienti podľa svojich fyzických a psychických dispozícií a povahových vlastností rozdelení do niekoľkých typov (konštitúcií). Každému zodpovedá určitá homeopatická substancia, na ktorú vraj tento typ pri liečbe najlepšie reaguje. Túto teóriu vytvoril na základe astrológie a mytológie známy homeopat Vannier. Taktiež homeopatické „obrazy“ liekov sú často odvodené z astrológie a alchýmie a nestoja na nijakom odbornom podklade. Mnohé v homeopatii používané látky dokázateľne neprejavujú účinky, ktoré im homeopati prisudzujú a ich používanie vychádza iba z ich predstáv. Tak napríklad kovové zlato (Aurum metalli*****) je celkom nereaktívne a jeho prijatie ústami nedokáže vyvolať nijaké účinky, no napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii, lebo napríklad u ambicióznych pacientov, ktorí majú snahu byť perfektní, dominujúci a pod., ale tieto ich sklony nie sú korunované úspechom, vedú k depresiám až samovražedným sklonom či vysokému krvnému tlaku. V astrologických a alchymistických predstavách je totiž zlato symbolom pre Slnko, ktoré je dominantné v celej slnečnej sústave. Tieto predstavy sú v homeopatii prenesené na človeka typu „Aurum“ a na údajný účinok zlata. V skutočnosti akákoľvek súvislosť medzi kovovým zlatom a spomenutými chorobami nebola nikdy odborne dokázaná. Podobných prípadov existuje v homeopatii veľa.
Všetky základné princípy homeopatie sú v rozpore s vedeckými poznatkami a navyše odporujú prírodným zákonom. Ani jej praktická účinnosť a prínos pre pacientov neboli nezávislými odborníkmi dokázané. V klinických štúdiách sa nepodarilo vierohodne preukázať účinnosť homeopatík oproti placebu. Homeopati predložili veľké množstvo klinických štúdií, ktoré mali dokázať účinnosť homeopatík, avšak tieto štúdie boli vonkoncom zle pripravené. Závažné chyby v ich vypracovaní tak mohli zásadne ovplyvniť výsledky, takže závery týchto prác sú celkom nepresvedčivé. Existujú mnohé práce, ktoré nedokázali nijakú účinnosť homeopatík. Hodnotením klinických štúdií sa zaoberali dve prehľadné práce, z ktorých jedna (Kleijnen a kol., 1991) uzatvára, že predložené dôkazy nie sú dostatočné pre definitívny záver, či sú homeopatiká účinné alebo nie. Druhá práca (Hill a Doyon, 1989), ktorá hodnotila iba najkvalitnejšie, najlepšie vypracované štúdie s homeopatikami, jednoznačne konštatuje, že nebola dokázaná nijaká účinnosť homeopatie proti účinkom placeba.

Homeopatia verzus veda

Homeopati sa často pri obhajobe princípov homeopatie odvolávajú na práce, ktoré nemajú s homeopatiou nič spoločné. Sú to napríklad výskumy z oblasti imunológie, alergológie, endokrinológie, molekulárnej biológie či fyziky. Z posledného obdobia možno uviesť práce Bonavida, Bastidovej či Wijka a Wieganta z univerzity v Utrechte. Tieto práce pritom nenapĺňajú ani jediný homeopatický princíp a vlastnou homeopatickou liečbou sa nezaoberajú.
Všetky odborné lekárske spoločnosti v rozvinutých západných krajinách homeopatiu odmietajú ako metódu nevedeckú a pomýlenú. Napríklad predstavitelia Európskych farmakologických spoločností v roku 1992 formulovali k homeopatii jednoznačne negatívne stanovisko a okrem iného v ňom upozorňujú aj na nezanedbateľné riziká používania homeopatie. Takisto po dôkladnej analýze homeopatiu odmietajú napríklad predstavitelia vedeckej rady Nemeckej spolkovej lekárskej komory, odborníci Britskej lekárskej spoločnosti, Stály výbor lekárov Európskeho spoločenstva alebo odborníci Americkej lekárskej spoločnosti.
Nečudo, veď Hahnemann sám oficiálnu vedu zavrhol a svoju metódu postavil na vede s celkom protichodnými názormi. Možno preto, že sa angažoval v rôznych duchovných smeroch, bol aktívnym slobodomurárom a obdivovateľom Konfúcia, boli jeho ambície predovšetkým duchovné. Napísal, že homeopatia je „božská“ metóda, ktorú označil za „spásonosnú pravdu“. Povedal, že ten, kto ju používa, „priamo nadväzuje na božstvo, na Stvoriteľa sveta“. Homeopatiu mu vraj zjavil sám Boh: „Bolo načase, aby múdry a dobrotivý Stvoriteľ a udržovateľ človeka urobil koniec týmto hanebnostiam (myslené na prax klasickej medicíny) a vyjavil liečiteľské umenie, ktoré je opakom už spomenutého… Bol najvyšší čas, aby dobrotivý Stvoriteľ dovolil objaviť homeopatiu“.
Aj iné ezoterické liečebné smery majú k homeopatii veľmi blízko. Sú to predovšetkým mesmerizmus a Kresťanská veda. Mesmerizmus – živočíšny magnetizmus – Hahnemanna priamo inšpiroval pri úvahách o životnej sile a je často citovaný v Hahnemannových prácach. Hahnemann dokazuje, že mesmerizmus pôsobí rovnako ako homeopatia. Uvádza, že najlepšie výsledky možno dosiahnuť kombináciou oboch týchto metód. O mesmerizujúcej osobe napísal: „je… schopná dobrotivého entuziazmu, či dokonca jeho deviácie, bigotnosti, fanatizmu, mysticizmu alebo blúznenia, ale súčasne dokáže túto silu i koncentrovať a spôsobiť tak aj zdanlivý zázrak“. Van Galen uvádza, že Mesmer i Hahnemann ovplyvnili neskoršie metafyzické hnutia. Medzi tieto hnutia bezpochyby patrí aj Kresťanská veda, sekta, ktorej zakladateľka Mary Bakerová-Eddyová bola mesmerizmom údajne uzdravená a počas svojho života homeopatiu sama používala na liečenie.

Poznámka:
Použitá bola odborná homeopatická literatúra, predovšetkým knihy Hahnemanna, Kenta, Dethlefsena, Rýcu, Čehovského, Petrociho, Cousseta, Jouannyho a periodiká British Homoeopathic Journal, Journal of American Institute of Homoeopathy, Journal of Homoeopathy, Homeopatie, The Homoeopath, Folia Homeopathica Bohemica, Homoeopathic Links.

ALEŠ FRANC, VLADIMÍR BÍBA


              V HOMEOPATII SA ZA DRAHÉ PENIAZE PREDÁVA NEBEZPEČNÉ „NIČ“

Niekto si môže položiť otázku, prečo sa venujeme tejto téme. Nemala by sa radšej nechať za dverami konferenčných sál, kde sa vedú odborné rozhovory na medicínske a farmakologické témy? Veru nie. Homeopatia je totiž oveľa zložitejšou skutočnosťou, než ako by sme dokázali usúdiť, keď hľadíme na nálepku na obale homeopatického preparátu. Na druhej strane nemožno poprieť, že práve tento odbor sa teší veľkej popularite. Ani medzi katolíkmi nechýbajú hlasy, ktoré sa stavajú za túto formu liečenia. Je fakt, že doteraz nevznikol nijaký cirkevný dokument, ktorý by predstavil vyčerpávajúce stanovisko Cirkvi. V tejto situácii nezostáva nič iné, ako sa odvolať na povolané autority. Našimi sprievodcami budú Alexander Posacki TJ, Jacek Salij OP a páter Gregor Daroszewski.
Zopakujme v krátkostí hlavné rysy homeopatie: Čím je homeopatia? Predovšetkým to nie je bylinárstvo. Mnoho osôb stotožňuje tieto dva pojmy. Bylinárstvo spočíva vo využívaní liečebného pôsobenia niektorých rastlinných surovín a preparátov pripravených z bylín. (Zrejme sa v niektorých bylinárskych publikáciách používa termín „homeopatia“ omylom - pozn. red.)
Podstatou homeopatie je používanie minimálnych dávok prostriedkov, ktoré vo väčšej koncentrácii vyvolávajú účinky podobné prejavom choroby. Ak sa pýtame na homeopatiu, musíme sa obrátiť k pôvodu tejto formy liečenia. Jej tvorca Samuel Hahnemann (1755 - 1843) sa opieral o niekoľko zásad. Prvou zásadou je podobnosť (podobné sa lieči podobným) spočívajúca v tom, že rovnaká substancia, ktorá chorobu vyvoláva, môže ju aj vyliečiť. Odtiaľ tiež pochádza názov homeopatie (homoion - podobný, pathia - utrpenie). Druhou zásadou je riedenie, ktoré spočíva v zrieďovaní danej substancie, pričom sa vyznáva, že čím väčšie zriedenie, tým silnejší liek. Treťou zásadou je potencionalizácia (natriasanie) v každej etape riedenia. Podľa Hahnemanna je táto technika nevyhnutná, aby uvoľnila „vitálnu silu“ (vis vitalis). Hovorí: Lekár môže odstrániť chorobu jedine pôsobením nemateriálnej energie, pomocou substancie obdarenej modifikujúcimi silami a tiež silami nemateriálnymi (dynamickými), ktoré preberá vnímavosť prebudená v organizme. Práve vďaka dynamickému pôsobeniu na vitálnu energiu môžu lieky navrátiť zdravie a obnoviť biologickú rovnováhu chorého (Hahnemann, S.: Organon, umenie liečiť, s. 16).

V čom spočíva problém?
Uvedené tvrdenie nás privádza k vlastnému problému protirečenia spojeného s homeopatiou. Terapeutické praktiky tu vytvárajú takmer božskú prirodzenosť vitálnej sily, ktorú nemožno empiricky potvrdiť. Hahnemannovi totiž nešlo o potvrdenie vedeckej hypotézy, ale určitého svetonázoru (celostná vízia sveta) - o vis vitalis panteistického rázu, teda kvázi božského (Posacki, A.: Encyklopedia „Bialych plam“, diel 7., s. 61). Z toho vyplýva, že v prípade homeopatie máme dočinenia s určitým svetonázorom, ktorý sa nezhoduje s duchom evanjelia.
Homeopatia sa začína v okultizme a v ňom sa aj končí. (…) Kresťania si musia byť vedomí, že sa zakladá na falošných a nebiblických princípoch a zvádza svojich priaznivcov (Daroszewski, G.: Leczenie podobnym, czy zwodzenie niewiadomym? Nie z tej ziemi, 1999, č. 100, s. 64).
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti (KKC 2117). Ezoterická literatúra jasne dokazuje, že (v akupunktúre a homeopatii) sa nevyužíva prirodzená sila, ale duchovné bytosti. Tým, že podstupujeme takýto druh terapie, otvárame brány týmto bytostiam (Maria Meyerová, Univerzita Hannover, prednáška z 28. 4. 1999).
Kritike vedcov bola podrobená samotná podstata homeopatie a tiež spôsob, ako sa uskutočňuje výskum nových liekov. Autori zdôrazňujú, že pri takom veľkom zriedení substancie, aké sa tu používa, úplne zanikajú pôvodné častice. Súčasná veda nenašla zatiaľ nijaký dôkaz, že by sa homeopatický liek, v ktorom niet stôp prvotnej rozptýlenej substancie, čímkoľvek líšil od čistého rozpúšťadla (Dr. Tyczowski, Veda a život, december 2000).
V homeopatii sa za drahé peniaze predáva „NIČ“, pričom sa zdôrazňuje, že toto „NIČ“ je podstatou lieku. Keď vysvetlíme zákazníkom, že dostávajú „NIČ“, prestanú mať záujem využívať „NIČ“, pretože tu začína hranica transcendentna (okultizmu).
Takmer všetku literatúru na tému homeopatie financujú francúzske laboratóriá BOIRON a DOLISOS, ktoré produkujú homeopatické lieky. Nijaký nezávislý vedec nikdy nepotvrdil výsledky ich výskumu (prof. Gregosiewicz: Homeopatia - výsmech medicíne. Medicus, apríl 2002).
     
    
     
                                                                    HOMEOPATIA – Liek alebo jed?

                                                                               Klamstvá homeopatie
             
„Homeopatia nemá žiadne vedľajšie účinky.“75 Mnohí ľudia považujú homeopatiu za neškodnú prírodnú liečbu. Realita je však tejto predstave na hony vzdialená. Homeopatické preparáty obsahujú okrem iného aj ťažké kovy a jedovaté látky, napr. ortuť alebo arzén. Tieto, zvlášť pri nízkych riedeniach, môžu spôsobiť skutočnú otravu, ako to niektorí autori aj uvádzajú.76 Okrem toho sa na výrobu homeopatických preparátov používajú aj ďalšie nebezpečné látky pre ľudský organizmus, ako je piesok, výťažok z hnisu, sliny besného psa, jed hada bušového (Lachesis)77, výťažkov z jedovatých rastlín ako je napr. ľuľkovec zlomocný (homeopat. Liek Belladonna), strychynovník (Nux vomica), sumach (Rhus tox) a pod.78
Homeopatka Dr. Elisabeth Hubbard-Wrightová to však vidí ináč: „Zhoršenie nie je k k zlepšeniu nevyhnutné, ale objavuje sa často, a to aj vtedy, keď predpisujú skutoční majstri... Hlavným pravidlom je, či sa pacient aj počas zhoršenia cíti subjektívne lepšie.“79
To však nie je všetko. Homeopatka Krejčová uvádza: „Správne vybratý liek, ale niekedy i náhodne trafený, môže mať ďalekosiahle účinky v živote pacienta, dokáže vyplaviť potlačené emócie (...), preto je nezodpovedné túto skutočnosť neuznať a pacienta na ňu neupozorniť. (...) Vo všeobecnosti varujem pacientov pred nekoordinovaným pojedaním homeopatík (...) predčasná je pritom radosť z odstránenia lupín, keď ich potlačenie vyvolá pneumóniu.“80 Z iných negatívnych dôsledkov sa uvádzajú „zmeny menštruačného cyklu (k horšiemu), poruchy spánku trvajúce dlhšie ako jeden týždeň, zhoršenie duševných a povahových symptómov.“81
V homeopatickej literatúre sa dokonca dočítame o možnosti zhoršenia zdravotného stavu až do štádia smrti (exitu) následkom použitia nesprávneho homeopatika.82 V knihe Rýchly kurz homeopatie sa píše: „Žiaden pacient nemôže pri homeopatickej liečbe zomrieť ani trpieť trvalými následkami.“83 O tri stránky ďalej sa však takáto možnosť už pripúšťa: „Pokiaľ je zhoršenie tak vážne, že by ohrozovalo život pacienta, pretože bol chronický liek podaný v príliš vysokej potencii, môžeme podať antidotum.“84
„Aj vo vedeckej literatúre sa opisujú prípady poškodenia zdravia po aplikácii homeopatík. Taktiež Centrum Svetovej zdravotníckej organizácie na sledovanie nežiaducich účinkov vo švédskej Uppsale (WHO Uppsala Monitoring Centre) má zaznamenané prípady poškodenia zdravia, niekedy i veľmi vážne, po homeopatikách nízkych riedení. Pritom je nevyhnutné povedať, že nežiaduce účinky sa u homeopatík, na rozdiel od klasických liečiv, vo všeobecnosti nesledujú...“85
Homeopatia nelieči symptómy

„Tradičná medicína lieči skôr symptómy a nesnaží sa nájsť základný problém. Liečba spočíva v potlačení alebo odstránení symptómov pomocou liekov.“86 „Homeopatia nikdy nelieči symptómy samy, ale pokúša sa nájsť základný problém, z ktorého pramenia.“87 Aká je však pravda?
Paradoxom je, že práve homeopatia prakticky všetku svoju pozornosť venuje symptómom a podľa nich určuje liečbu, pričom sa nenamáha zistiť skutočnú príčinu alebo pôvodcu ochorenia. V knihe Rýchly kurz homeopatie sa dočítame: „Homeopatický liek sa predpisuje na základe súhrnu fyzických a psychických symptómov, čiže celku a tak lieči celok.“88 Čiže tu sa nám ozrejmuje, čo skutočne homeopatia chápe pod liečením človeka „ako celku“.
V publikácii Homeopatia v kocke čítame: „Homeopatia lieči akútne symptómy bezpečne a účinne.“89 „Symptómy sú posolstvá tela a my sa musíme naučiť načúvať im.“90 „Symptómy sú kľúčom na voľbu vhodného homeopatického lieku, pretože presne ukazujú, ako s telo snaží znovu nastoliť rovnováhu.“91 „Musíme pozorovať svoje potreby, keď sme chorí, napríklad, čo sa nám žiada piť, pri akej teplote sa cítime najlepšie, či potrebujeme čerstvý vzduch... Umenie úspešného používania homeopatických liekov závisí od schopnosti rozpoznať niekedy ťažko badateľné zmeny pri zápase s chorobou.“92 „Homeopatia vyvinula presnú hierarchiu symptómov, pomocou ktorých vyhodnocuje celkovú úroveň zdravia alebo choroby.“93 „Užívajte liek, ktorý najpresnejšie zodpovedá vašim symptómom.“94 „Zlatým pravidlom je prestať, keď sa cítite lepšie.“95
Odstránenie zdravotného úpadku v budúcnosti

„Podanie presného lieku zároveň zabraňuje akémukoľvek zdravotnému úpadku v budúcnosti.“96
Ak mi niekto dovedie človeka, na ktorom to takto funguje, dám mu na ruku 30 000,- Sk. A teda buď je toto úplné klamstvo alebo ani jeden homeopat nie je schopný podať presný liek, keďže pacienti opakovane užívajú homeopatické prípravky. Ľudská skúsenosť je, že žiaden človek v priebehu života nie je bez choroby. A napokon aj smrť je „zdravotným úpadkom“. Teda, ak by uvedené tvrdenie bolo pravdivé, ľudia by mali prestať zomierať. A že to nie je tak, je jasné aj žiakovi z osobitnej školy, ktorý ukončil povinnú školskú dochádzku v treťom ročníku základnej školy. Nechápem, ako je možné, že to nedošlo autorovi tohto citátu, ktorý si pred meno píše titul Mgr (pán Jiří Čehovský).
Lacná homeopatia

Autori knihy Alternativní medicina – možnosti a rizika majú na to taký názor: „Podľa francúzskych údajov je liečba o tretinu lacnejšia ako klasická liečba. Toto je však mylné tvrdenie už preto, že homeopatické preparáty sú neúčinné, a teda vždy drahé. Liečba sa predraží aj preto, lebo pacient, liečený s malým efektom u homeopata alebo naopak u klasického lekára, zvolí pre istotu ešte druhú alternatívu. Jedno základné vyšetrenie stojí podľa odporúčania Homeopatickej spoločnosti (v Čechách) 300 Kč, komplikovanejšie vyšetrenie je drahšie.“97
Ja vám to poviem ešte viac „po lopate“. Koľko stojí dnes kilo cukru? Homeopati ho predávajú bežne za 20 100,- Sk. Jedno kilo! Cca 20 065,- Sk. je pritom čistý zisk! Za desaťkilové balenie cukru dostanú 210 000,- Sk. Za dve desaťkilové balenia si môžu kúpiť celkom slušné auto. Nezdá sa Vám to? Tak si to rozoberme podrobne. Ako príklad nám poslúži homeopatický prípravok proti chrípke s názvom oscillococcinum. Zámerne nehovorím liek, pretože s liekmi to naozaj nemá nič spoločné. Na priloženom letáku sa môžete dočítať: „1 dávka obsahuje 1 g homeopatických granúl.“ A ďalej: „Pomocné látky: saccharosum (sacharóza) 0,85 g, lactosum (laktóza) 0,15 g.“ Keď si to zrátate, vyjde vám 1 g. V jednom balení je šesť tubúl a v každej z nich je jeden gram granúl. Toto balenie stojí 120,60,- Sk. Reálna hodnota cukru, z ktorého je vyrobené, je približne 1,8 haliera. A to pri výrobe týchto granúl neboli potrebné žiadne dlhoročné laboratórne a klinické výskumy a pokusy, ako je to pri liekoch vedeckej medicíny. A tomu my hovoríme lacná „liečba“! Tak aby sme niečomu takému uverili, je potrebná skutočne nehomeopatická dávka fanatizmu a hlúposti.
Ďalšie klamstvá

„Čím horší je stav, tým častejšie musíte liek užívať – niekedy každú hodinu či dve, kým nespozorujete reakciu.“98 Hneď na ďalšej stane tejto knihy sa píše: „V prípade náhodného užitia väčšieho množstva lieku nepodľahnite panike. Ak užijete tucet tabliet, je to to isté, ako keby ste užili iba jednu.“99
„Vredy a nádory sú výrazom úsilia životnej sily o lokalizáciu a vypudenie vnútorného onemocnenia. Na tento typ patologických zmien nemá byť aplikovaný chirurgický zákrok, pokiaľ nie je vyliečené onemocnenie konštitúcie, ktoré tieto patologické zmeny spôsobilo.“100
„... niektorí ortodoxní homeopati tvrdia, že chirurgia... je konečnou zábranou liečenia.“101 O pár riadkov ďalej sa ale píše: „V kritickej situácii je nevyhnutnosť chirurgie indikovaná. Po chirurgickom zákroku sa má lekár vrátiť k homeopatickému lieku.“102
„Zrnká múdrosti“ homeopatie

„Homeopat vám poskytne lieky, zatiaľ čo lekár vám predpíše recept.“103
„Hypericum je na rezné rany v oblastiach s veľkým počtom nervov alebo pri poškodení chrbtice.“104
„Neznepokojujte sa, že ste užívali nesprávny liek – homeopatické lieky sú neškodné, keď sa užívajú krátkodobo.“105
„V prípade náhodného užitia väčšieho množstva lieku nepodľahnite panike. Ak užijete tucet tabliet, je to to isté, ako keby ste užili iba jednu.“106
  
Duchovné pozadie homeopatie

Homeopatii možno z pozície kresťanstva vytknúť niekoľko bludov: panteizmus, gnosticizmus, modloslužba, pohanské idey, povery, okultizmus, astrológia... Pritom nerátame mnohé klamstvá a podvádzanie ľudí.
Gnosticizmus

Jedným zo základných tvrdení gnosticizmu je, že človek a Boh majú pôvodnú podstatu rovnakú, avšak človek po páde hmoty sa dostal do väzenia hmoty. Hmota sa pritom chápe ako niečo zlé, hriešne. Za jej tvorcu sa považuje nižší boh – Demiurg, satan. Cestou na vymanenie ľudského ducha zo zajatia hmoty je uvedomenie si prevahy ducha nad telom, zjednotenie sa so svojím duchovným Ja a napokon prinavrátenie stratenej Božej prirodzenosti.107
Známy český homeopat Čehovský tvrdí, že sám „Hahnemann bol mocne ovplyvnený gnostickou tradíciou“108 a že „gnóza je jednou z východiskových polôh homeopatie“.109 Podobne sa vyjadril aj nemecký homeopat Dethlefsen: „Vyhnanie z Raja alebo z vedomia jednoty je pádom (...) do hmoty (...) len materiálny svet je hriešny. Tak bola mienená poznámka o jedovatosti celej prírody, keď sme hovorili o príprave homeopatických prostriedkov. (...) Na hmote visel od počiatku prílepok niečoho zlého, temného, satanského.“110

Hlavné prvky gnostického uvažovania v homeopatických princípoch sú tieto:
Chápanie človeka ako „husté energetické pole“, pričom jeho telo je iba „zdanlivo tuhé.111
Príčina chorôb je duchovná (narušenie životnej sily znečistením - miazma).
Všetky prvky v prírode sú z princípu zlé a dokážu spôsobiť chorobu alebo vyvolať jej príznaky.
Úsilie ovplyvňovať telo a jeho procesy, najmä choroby, pôsobením na ducha.
Uvoľňovanie uväznenej duchovnej sily a informácie zo substrátov pomocou dynamizácie a potenciácie.
Pôsobenie na duchovnej úrovni (infiniteziálne dávky).112

Gnostické chápanie v homeopatii vysvetlím ešte názornejšie. V homeopatickej literatúre sa uvádza, že homeopatickým liekom sa môže stať „každá substancia alebo sila.“113 To znamená, že každá hmotná vec alebo fyzikálna energia. Homeopatia ďalej tvrdí, že každá táto substancia alebo sila dokáže vyvolať u zdravého také príznaky, aké pozorujeme u chorého človeka. To znamená, že podľa homeopatickej filozofie je teda každá vec škodlivá, a teda je to niečo zlé. Dobrým sa to stáva vtedy, ak sa táto hmotná substancia presne určeným spôsobom uvoľní zo zajatia hmoty a zduchovní, teda premení na informáciu, ktorá dá impulz životnej sile v človekovi na spustenie liečivých procesov. Je to možné preto, lebo podľa homeopatie aj človek vlastnú túto životnú nehmotnú silu. A teda takéto chápanie je v podstate gnostické presvedčenie, že hmota je zlá, duch je dobrý a je nad hmotou.
Panteizmus

„Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto… neguje kresťanské chápanie, že medzi Bohom a človekom jestvuje podstatný rozdiel“.114
O tom, že v homeopatii sú evidentne prítomné panteistické prvky svedčí vyjadrenie jedného z najznámejších a najvýznamnejších homeopatov J.T.Kenta: „Ale ten, kto uvažuje racionálne, pripustí existenciu Boha, pripustí, že je hmotný, že ho tvorí nejaká substancia (...) pralátka je obdarená tvorivou inteligenciou, to znamená, že je schopná poučene riadiť a formovať bytie celého organizmu, zvieraťa, rastliny či nerastu. (...) Má onú vitálnu silu iba človek? (...) Nemajú ju aj zvieratá a nerasty?“115
Šamanizmus

Panteistické chápanie je typické aj pre šamanizmus. Spätosť homeopatie a šamanizmu priznáva okrem iného aj oxfordský homeopat Cartwright. Píše: „Homeopatia i praktiky šamanstva liečia choroby ducha.“116
V šamanizme vládne presvedčenie, každá vec tohto sveta má okrem fyzického rozmeru aj duchovný rozmer. Šaman sa pomocou tranzu a magických praktík usiluje nakloniť si duchovný rozmer predmetu, veci, miesta alebo zvieraťa a pomocou neho získať nejaký konkrétny osoh. Na tomto princípe vysvetľuje šamanizmus aj pôsobenie liečivých rastlín a akýchkoľvek preparátov používaných s cieľom získať zdravie.117 V podstate je to to isté, čo tvrdí o životnej sile homeopatia.
Modloslužba

V Katechizme katolíckej cirkvi, čl. 2113 sa píše: „Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc...“ A ďalej: „Modloslužobníkmi sú tí, čo pojem o Bohu... vzťahujú na čokoľvek iné než na Boha“ (čl. 2114). Teda čo je to v praxi modloslužba? Ak od človeka alebo nejakej veci očakávam to, čo mám očakávať od Boha, alebo mu pripisujem také vlastnosti a účinky, aké má a môže spôsobiť iba Boh.
Homeopati tvrdia, že ich prípravky majú liečiť celého človeka, to znamená aj jeho psychiku aj jeho ducha, a to nie je nič iné ako modloslužba – zbožštenie homeopatie. V knihe Rýchly kurz homeopatie sa píše, že homeopatia je „možnosť vyliečenia i tzv. chronických čiže klasickou medicínou nevyliečiteľných ochorení, metóda schopná vyliečiť myseľ i telo pacienta.“118
Homeopati ďalej tvrdia, že ich preparáty vyriešia morálne problémy človeka aj tie, ktoré sa v kresťanstve klasifikujú ako hriechy, napr. hnev, nenávisť, samovražedné sklony, sexuálne delikty a z toho vyplývajúce pocity viny.119 A to je jasný príklad modloslužby!
Astrológia a alchýmia

Astrológia poslúžila homeopatii pri zostavení typológie symptómov. Alchýmia zasa „rozpracovala postupy „zduchovňovania hmoty““.120 „Homeopatickú typlógiu, podľa ktorej sa predpisujú homeopatické konštitučné lieky, rozvinul na základe astrologickej, horoskopickej symboliky Leon Vannier.“121
„Mnohé látky používané homeopatiou dokázateľne nevykazujú (v pokuse) účinky, ktoré im homeopati prisudzujú a ich používanie vychádza iba z astrologických a alchymistických predstáv. Tak napríkoad kovové zlato (Aurum metalicum) je celkom nereaktívne a pri jeho použití ústami sa žiadne účinky neprejavia. Napriek tomu je dôležitým liekom v homeopatii... (...) V astrologických a alchymistických predstavách je totiž zlato symbolom Slnka... (...) Rovnaké je to v mnohých ďalších prípadoch. Napríklad oxid kremičitý – Silicea, ktorý tiež nemá žiadne účinky...“122 „Významný homeopat Norland zase prirovnáva homeopatický preparát Merkurium (ortuť) k planéte Merkúr.“123
„Zmyslom alchýmie bolo vydobyť z rastlín a zachytiť z nich odparujúce sa látky a spútaním z nich získať „kvintesenciu“ – tzv. prapodstatu. (...) Alchymista sa pred svojím pokusom pomocou pôstu a dychových cvičení často uvádzal do tranzu. Hmota sa v tom procese zušľachťovala a prechádzala niekoľkými stupňami, až dospela k „dokonalosti“. Paracelzus sa už dve storočia pred Hahnemannom touto esenciou usiloval liečiť choroby na základe „zákona podobnosti“.“124
O astrológii sa v Katechizme katolíckej cirkvi píše: „Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.“125
Okultizmus

V Katechizme katolíckej cirkvi sa píše: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad  blížnym - hoci aj preto aby mu získal zdravie – vážne odporujú čnosti nábožnosti“ (čl. 2117).
Okultizmus je snaha pomocou istých úkonov nakloniť si skryté sily alebo energie, ktoré sú prítomné v človekovi alebo vo veciach. Jednou z foriem okultizmu predstavuje aj tzv. mesmerizmus. Je to tvrdenie, že v človekovi aj v zvieratách je prítomný akýsi druh zvláštnej sily, ktorá však nie je totožná so žiadnou zo známych fyzikálnych síl, hoci sa označuje ako „magnetizmus“, „energia“ alebo „bioenergia“.
Samuel Hahnemann pripisoval mesmerizmu, podobne ako aj homeopatii, božský pôvod a vrelo ho odporúčal. Tvrdil, že mesmerizmus „patrí do tej istej oblasti liečenia pôsobením na „životnú silu“ ako homeopatia.“126
Tvrdenia homeopatie, ktoré sú v rozpore s kresťanstvom

Aj keď sa v homeopatii stretávame s medicínskymi a vedeckými pojmami, v skutočnosti ide iba o krycí manéver na zastretie pravej podstaty tejto metódy. Do úvahy treba zobrať skutočnosť, že už sám Hahnemann tvrdil, že „vznik homeopatie pripisuje „Božiemu zjaveniu“ a vyhlasuje, že bez nadprirodzeného zjavenia by metóda vôbec nemohla vzniknúť. Opakovane totiž vyhlasoval, že homeopatia je „božskou“ metódou a označoval ju za „spásnu pravdu““.127 Otvorene napísal, že ten, kto ju používa „priamo nadväzuje na božstvo, na Stvoriteľa sveta“.128 A tiež tvrdil, že mu toto „liečiteľské umenie“ zjavil sám Boh, ktorý tým pretrhol „hanebnosti klasickej medicíny“.129
„Duchovnú esenciu dobývali z hmoty už stredovekí alchymisti a o spútaní ducha hmotou špekulovali gnostici od antiky cez stredovek až k metafyzikom minulého storočia.“130
Známy český homeopat Čehovský o duchovnom pozadí homeopatie hovorí: „Domnievam sa, že práve religiózna podstata homeopatie je najlepšou zárukou toho, že sa táto metóda bude ďalej šíriť a zlepšovať život čoraz väčšieho množstva ľudí.“131
Velikán homeopatie Kent vyhlásil: „Oblasť, ktorú zaberá (duchovný pôvodca choroby – miazma), je skutočne nesmierne široká, lebo siaha k prvotnej ľudskej chybe, dedičnému hriechu, prvej skutočnej chorobe našej  rasy.“132
Autorka publikácie Rýchly kurz homeopatie nabáda svojich čitateľov: „Je teda nutné vracať sa k odkazu majstrov, k dielam, objasňujúcim základy homeopatickej filozofie a praxe. Patrí medzi ne Hahnemannov Organon, Kentove Prednášky o homeopatickej liečbe a v neposlednej rade práve táto knižka.“133 „Homeopati... vychádzajú z hlbšie prepracovanej filozofie choroby...“134
„Pre homeopata je zdravie stav harmónie medzi časťami tela a tiež medzi osobnosťou ako celkom a kozmom. Ak je človek skutočne zdravý, je jeho doposiaľ nevysvetlená životná sila mocná. Obvykle hovoríme, že je to práve životná sila, ktorá, pokiaľ je človek chorý, má skutočnú liečivú moc. Zmyslom podania lieku na základe similarity je podnietenie životnej sily... Žiaden liek nemôže sám osebe vyliečiť nemoc, môže iba čo najviac uľahčiť, aby životná sila začala vhodne pôsobiť.“135
„Nemecký homeopat Barták napríklad vidí homeopatické uzdravenie v 4. Mojžišovej knihe (porov. Num 21, 6-9), kde sa hovorí o medenom hadovi, ktorého dal Mojžiš urobiť, aby sa pri pohľad naň uzdravili tí, ktorí boli na púšti uštipnutí jedovatým hadom.“136
Homeopat Dethlefsen považuje dokonca aj Eucharistiu za homeopatický prípravok: „Od tých dôb sa Kristovo zráňané telo a jeho preliata krv podávali a stále podávajú vo vysokých homeopatických potenciách, viazaných na chlieb a víno, ako látkové nosiče v podobe hojivého lieku.“137
Jedno z najtvrdších vyjadrení voči kresťanstvu vyslovil sám jeho zakladateľ Samuel Hahnemann: „Konfúcia (...) samotného čoskoro objímem v ríši šťastných duchov, jeho, dobrodincu ľudstva, ktorý nám ukázal pravú cestu múdrosti už 650 rokov pred tým blúznivcom (Kristom).“138 O Hahenmanovej otvorenej nenávisti voči Ježišovi Kristovi sa zmieňuje aj jeho životopisec.139
Český homeopat Čehovský odhaľuje aj príbuznosť homeopatie s budhizmom. Cituje kanadského homeopata Guenthera, ktorí tvrdí, že „budhistická meditácia je v zásade homeopatickým poznávaním skutočnosti“.140 Ďalej uvádza, že „homeopatickí lekári Dalhlke a Palmié boli propagátormi budhizmu v Európe. Niektorí homeopati špekulujú aj o použití homeopatík pri chorobách s karmickým vplyvom, či o vzťahu karmy a homeoparie (Z. Škodová, Homeopatie na Internetu, Homeopatie, č. 9, 1996), čím implicitne zastávajú vieru v reinkarnáciu.“141
Homeopatia ako náhrada sviatostí, svätenín a dôvernej modlitby k Bohu

Určovanie konštitučného typu a lieku pri homeopatickom vyšetrení ide až do jemných detailov života človeka. V knihe Homeopatia v kocke sa píše: „Homeopat sa oboznámi so všetkými symptómami vrátane všetkých emocionálnych a duševných zmien a na základe týchto informácií posúdi individuálnu konštitúciu a akúkoľvek nerovnováhu.“142 V publikácii Rýchly kurz homeopatie sa ide ešte ďalej: „Keď preskúmame všetky symptómy od narodenia, môžeme vybrať hlboko pôsobiaci chronický konštitučný liek, ktorého cieľom je zabrániť ďalším akútnym ochoreniam a odstrániť všetky zdedené a získané prekážky životnej sily.“143
Takýto prístup nie je v homeopatii zriedkavosťou, ale v literatúre sa priamo odporúča. Citujem: „Homeopat musí poznať svojho pacienta, jeho duševný stav, emócie, musí ho poznať po stránke mentálnej, fyzickej i sociálnej. Tomu, aby tieto poznatky získal, musí venovať patričný čas. Pokiaľ si ich neosvojí nesmie v chronickom prípade predpísať nič iné ako placebo... Lekár musí umožniť pacientovi, aby popísal svoj prípad svojím vlastným spôsobom. Otázky alebo prerušenia môžu v tomto štádiu pacienta vyviesť z miery a môže sa stať, že lekár príde o podstatné informácie... Keď sa nakoniec pacient odmlčí, môže lekár povedať: „A čo ďalej?“ a čakaním vynútiť ešte omnoho viac hodnotnejších informácií... Zmyslom je zistiť všetko, čo pacient o sebe vie... Keď pacient skončí so svojím rozprávaním, je na mieste, aby lekár povedal niekoľko poznámok o tom, ako homeopatický liek pôsobí a osobitne zdôraznil potrebu spoznať pacienta, ako celkovo, tak detailne, čo sa často prehliada. To pacienta upokojí, takže je ochotný odpovedať na otázky, ktoré bývajú často až intímneho rázu, ale ktoré sú nevyhnutné.“144
Ak sa ešte podrobnejšie zameriame na otázky homeopata v tomto štádiu, zistíme, že vrámci mentálnych generálií ho zaujímajú témy ako: láska, nenávisť a emócie, „samovražedné sklony, odpor k životu..., obrat k sexu, sexuálne perverzie, strachy, pažravosť, jedlo, peniaze, emocianalita, fajčenie, pitie, drogy, sny, vražedné tendencie, túžba po spoločnosti alebo odpor voči nej, rodina, priatelia, žiarlivosť, podozrievavosť, zaťatosť, odpor, depresie, zhovorčivosť, plačlivosť, smiech, netrpezlivosť...“145
Akoby ani toto ešte nestačilo, homeopatia zdôrazňuje: „K dôležitým bodom poznania pacienta slúžia tiež výpovede jeho rodiny a blízkych priateľov.“146
Pre niektorých ľudí sa takéto terapeutické sedenie vlastne stáva náhradou sviatosti zmierenia alebo duchovného vedenia. Zvlášť, keď zoberieme do úvahy tvrdenie homeopatie, že jej ide o človeka ako o celok, teda aj s jeho psychickou a duchovnou stránkou.
Uvedené tvrdenie podporuje aj ďalšia skutočnosť: „Tento druh konštitučnej liečby zvyčajne zahŕňa stretnutia raz do mesiaca počas niekoľkých mesiacov či dokonca rokov, v závislosti od toho, ako dlho trpíte zdravotnými problémami.“1476 Tu sa už dá naozaj uvažovať o duchovnom vedení počas dlhého obdobia, navyše, za ktoré si dobre zaplatíte.
K homeopatii sa utiekajú častokrát ľudia, ktorí spoznali ohraničené možnosti klasickej medicíny, ktorá je dnes na skutočne vysokej úrovni. Dobre je nám známe, že niektoré ochorenia majú psychický a tiež aj duchovný pôvod, napr. narušené vzťahy, pocity viny, hnevy, nenávisť, neodpustenie a pod. Vplyv týchto faktorov zdokumentovala už aj vedecká medicína. Teda v takýchto prípadoch, keď zlyhali prirodzené prostriedky liečenia, by sa mal človek utiekať k Bohu, pretože duchovné príčiny môže skutočne odstrániť iba On. Materiálna vec nedokáže odstrániť duchovné príčiny. Ak sa v takejto situácii človek neutieka k Bohu, ale hľadá riešenie duchovných koreňov svojich nemocí v homeopatii, používa tak na dosiahnutie cieľa nevhodný prostriedok. V istom zmysle ho „zbožšťuje“, lebo očakáva od neho to, čo by mal očakávať iba od Boha.
Dobre vieme, že sviatosti sú znaky, ktoré spôsobujú nadprirodzenú milosť a sväteniny, ktoré nám túto milosť vyprosujú. Ak niekto od homeopatie očakáva to, čo by sme ako kresťania mali získať pôsobením sviatostí a svätenín, dopúšťa sa hriechu proti viere. A netreba zabúdať aj na sviatosť pomazania chorých v ktorej prosíme Boha, aby svojou milosťou pôsobil aj na naše telesné zdravie.
Napokon ešte príklady toho, ako sa homeopatia usiluje byť náhradou toho, čo máme prosiť od Boha v modlitbe. Pri cieľoch použitia prípravku Apis sa píše: „Môže byť potrebný po záchvate strachu, zúrivosti alebo v prípade žiarlivosti (najmä súrodenecká rivalita)...“148
Prípravok Phospphorus sa indikuje ako medikament napríklad na liečenie strachu zo smrti.149
Homeopatia ako nevhodný prostriedok

Prof. ThDr. František Tondra vo svojej knihe Morálna teológia píše: „Všeobecne na dosiahnutie nejakého efektu sa môžu použiť vhodné i nevhodné prostriedky. Vhodné majú moc od Boha (napr. sviatosti), alebo od prírody (napr. liečivé rastliny). Ak takú moc nemajú, sú nevhodné. Ak im niekto takú moc pripisuje, prehrešuje sa proti rozumu (robí hlúposť), alebo sa dopúšťa čarovania, ak počíta s pomocou zlého ducha. Čarovanie s výslovným vzývaním zlého ducha je vždy ťažkým hriechom. Čarovanie so zahrnutým vzývaním môže byť aj ľahkým hriechom pre nevedomosť, alebo preto, že dotyčný človek to neberie vážne.“150
Ak aplikujeme tieto kritériá na homeopatiu, potom je jasné, že sa jedná o nevhodný prostriedok na dosiahnutie zdravia. Keď niekto pri jej použití verí v pôsobenie neznámych síl, ktoré nie sú ani fyzikálne, ani Božie, ide o zahrnuté počítanie s pomocou zlého, čo je vlastne čarovanie. A keďže podľa odborníkov v homeopatii nepôsobia žiadne účinné látky na prirodzenej báze, s výnimkou placebo efektu, ak jej účinky presahujú možnosti placeba, môžeme rátať iba s nadprirodzeným vplyvom. Avšak v takomto prípade to nemôže byť Božie pôsobenie, pretože homeopatia nie je posvätným znakom pôsobenia Božej milosti, ako je tomu pri sviatostiach alebo sväteninách.
Podľa Františka Tondru je čarovanie spolu s veštením „druhom povery“, pretože „človek sa chce dozvedieť nejaké tajomné veci (prítomné, minulé alebo budúce), ktoré tu a teraz nemožno poznať prirodzeným spôsobom; pri čarovaní chce dosiahnuť nejaký vonkajší účinok, ktorý sa tiež nedá dosiahnuť prirodzeným spôsobom.“151 A tento princíp platí aj pre všetky podobné postupy alternatívnej medicíny, ktoré nemajú podklad v medicíne a rátajú s využitím takýchto síl.
 Vyhlásenie KBS o homeopatii

V súvislosti s viacerými otázkami adresovanými na Konferenciu biskupov Slovenska ohľadom homeopatie (v súvislosti s vierou a morálkou) Komisia KBS pre vedu, vzdelanie, kultúru a univerzity pozvala viacerých odborníkov z oblasti medicíny na stretnutie so zástupcami Slovenskej homeopatickej spoločnosti, ktoré sa konalo 25.6.1996 na Sekretariáte KBS v Bratislave. Na základe tejto konzultácie vydáva Komisia KBS pre VVKU vyhlásenie chápané ako informácia pre katolícku verejnosť. Členovia KBS text tohto vyhlásenia odsúhlasili dňa 5. júla 1996 v Nitre.
„Problém homeopatie je problém medicínsky, a preto patrí do oblasti medicínskej diskusie. V mene viery nemožno k odborným veciam zaujímať stanoviská. Pokiaľ ide o morálne stanovisko, vyžaduje sa od zástancov homeopatie odborná spôsobilosť (homeopatiu nemôžu vykonávať laickí pracovníci).
V morálnej rovine sa prízvukuje to, čo hovorí konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 36: „Lebo všetky veci práve nakoľko sú stvorené, majú svoju stálosť, pravdivosť a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok: toto musí človek rešpektovať tým, že uznáva príslušné metódy jednotlivých náuk a technických odborov. Preto metodický výskum vo všetkých disciplínach, ak sa koná naozaj vedeckým spôsobom a v zhode s mravnými zásadami, sa nikdy nedostane do skutočného rozporu s vierou, keďže časné skutočnosti i danosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu".
V tejto súvislosti S1ovenská homeopatická spo1očnosť prehlásila, že sú jej cudzie akékoľvek magické a okultné techniky alebo ideologické aspekty typu New Age, vrátane reinkarnácie a gnostických bludov.
Kľúčovou osobnosťou pre človeka z hľadiska jeho zdravia je lekár s príslušnou odbornou kvalifikáciou, ktorý podľa svojich poznatkov, skúseností a svedomia rozhodne, čo je pre chorého najlepšie.
Ďalšie riešenie problematiky v otázkach homeopatie sa môže odohrávať na pôde odborných fór po zhodnotení výsledkov experimentálnych prác a vedeckých publikácií.“ 
Mons. František Rábek, nitriansky pomocný biskup, predseda Komisie KBS pre VVKU
V Nitre 5. júla 1996152
Dokument o New Age Ježiš Kristus, Prameň živej vody

Dňa 3.2. 2003 vydala Pápežská rada pre kultúru a Pápežská rada pre dialóg medzi náboženstvami dokument pod názvom Ježiš Kristus, nositeľ živej vody. Tento dokument sa definuje ako „kresťanské zamyslenie o New Age“, hnutiu, ktoré nadobúda celosvetové rozmery a ktoré je nezlúčiteľné s náukou evanjelia.
Pre mnohých je tento dokument prekvapením, pretože sa v ňom spomínajú praktiky súvisiace s New Age aj viaceré známe liečiteľské techniky.
Doslova sa píše: „New Age propaguje širokú škálu liečebných praktík, ako sú akupunktúra, biofeedback (biologická spätná väzba), chiropraktika, kinezioterapia, homeopatia, iridológia... psychické uzdravovanie, liečenie pomocou rastlín, kryštálov, kovov, hudby alebo farieb, reinkarnačné... New age vidí zdroj uzdravenia v našom vnútri, pričom je niečím, o môžeme dosiahnuť, ak sa napojíme na našu vnútornú alebo vesmírnu energiu.“153
Toto posledné tvrdenie New Age je v podstate základným pilierom okultizmu a nachádzame ho aj v princípoch homeopatickej liečby.

75 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 7.
76 Pozri: RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 51.
77 Použitie hadích jedov do homeopatie zaviedol v r. 1837 Constantin Hering. Celkovo sa používa osem hadích jedov. Najväčší význam dosiahli: Lachesis muta, Crotalus horridus, Botrops lanceolata, Agkistrodon mokeson a Elaps corallinus.
78 Porov. ORBANOVÁ E., Homeopatia má aj duchovný základ?, Katolícke noviny 3/2008, s. 14 a tiež: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 9.
79 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 24.
80 KREJČOVÁ G., Když se řekne homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
81 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
82 Pozri: Folia homeopathica č. 1, 1993, s. 9.          
83 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 18.
84 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 21.
85 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
86 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 12.
87 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 10.
88 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.
89 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 7.
90 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 13.
91 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 16.
92 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 17.
93 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 11. Pozri tamže s. 17.
94 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 21.
95 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 52.
96 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 9.

97 HEŘT J., atď., Alternativní medicina - možnosti a rizika, Grada Publishing, Praha 1995, s. 67. K tejto téme MUDr. Štefan Rucki CSc. Dodáva: „Farmaceutické firmy, ktoré vyrábajú klasické lieky, venujú ročne miliardy dolárov na ďalší výskum a rozvoj nových preparátov. Cena lieku sa teda často odvíja od nákladnosti vývoja daného prípravku. V homeopatii však žiadny seriózny výskum neexistuje, a pritom ceny jedného balenia homeopatických liekov sú často vyššie ako pri klasických liekoch na rovnakú diagnózu.“ RUCKI Š., Alternativní medicína, Návrat domů, Praha 2000, s. 52.

98 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 18.
99 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 19.
100 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 21.
101 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 22.
102 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 22.
103 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 14.
104 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 27.
105 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 52.
106 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 19.
107 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
108 ČEHOVSKÝ J., Víc než léčba -  homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
109 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
110 DETHLEFSEN T., Osud jako šance, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
111 Pozri: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 6.
112 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
113 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 34.
114 DELFOVÁ H., GEORG-LAUEROVÁ J., HACKENESCHOVÁ CH., LEMCKEOVÁ M., Lexikón filozofie, Obzor, Bratislava 1993, s. 235.
115 KENT T.J., Přednášky o homeopatické léčbě, cit v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
116 CARTWRIGHT S., cit v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
117 Pozri: HARNER M., Tajemství šamanismu,Eko-konzult, Bratislava 1996.
118 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 7.
119 Pozri: HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 33.
120 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
121 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
122 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
123 NORLAND M., Několik úvah o Merkúriu, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
124 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
125 KKC, čl. 2116.
126 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
127 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
128 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
129 HAHNEMANN S., Organon racionální léčby, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
130 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
131 ČEHOVSKÝ J., cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
132 KENT, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 1, www.sekty.sk.
133 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 7.
134 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 14.
135 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 17.
136 BARTÁK J., Folia Homeopathica Bohemica, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
137 DETHLEFSEN T., Osud jako šance, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
138 PFEIFER S., Gesundheit um jeden Preis, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
139 Porov. FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
140 ČEHOVSKÝ J., Víc než léčba – homeopatie, cit. v FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
141 FRANC A., BÍBA V., Okultné pozadie homeopatie 2, www.sekty.sk.
142 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 10.
143 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 19.
144 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 26-28.
145 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 33.
146 HUBBARD-WRIGHTOVÁ E., Rýchly kurz homeopatie, Alternativa, Praha 1997, s. 30.
147 MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 15.
149 Pozri: MARKSOVÁ C., Homeopatia v kocke, Slovart, Bratislava 1998, s. 44.
152 Pozri internetovú stránku KBS: www. rcc.sk.
153 Ježiš Kristus – Prameň živej vody, s. 28.