Myšlienka, ktorá mi nedala pokoja
Myšlienka, ktorá mi nedala pokoja.
Dnes nadránom, ešte skôr ako som stihol otvoriť oči ma hlboko prepadla jedna myšlienka, ktorá mi nedala pokoja a tak sa chcem o ňu s Vami podeliť. Prečo verím, že je od Boha? Dovoľte mi uviesť Vás do deja. Včera večer na každodennom modlitebnom rodinnom stíšení, moje srdce horko plakalo a bolo skľúčené za stav cirkvi 21. stor. (nie len na Slovensku) a za stav našich zborov a konkrétne ich členov, teda našich bratov a sestier, ktorých úprimne milujem. Prosil som Pána o milosť pre nás všetkých a najmä za vášeň v časoch predchádzania pred Jeho tvár. Vášeň vo vzťahu s Ním, ktorá vedie k posväteniu. Vášeň a hlad po Jeho slove, ktoré odkríva Jeho srdce. Milovaní toto je moja túžba! Ja chcem hľadať Jeho a nie znamenia a divy! Ja chcem hľadať Jeho a nie to, čo mi môže dať! Ja túžim poznať Jeho a Jeho slovo a nie sa uspokojiť s tým čo mi o Ňom iný povedia! Ja túžim po Ňom samotnom len a len preto kým On je a nie preto čím si Ho ja môžem spraviť! Prosím nechápte ma zle, ja si o sebe v žiadnom prípade nemyslím, že som sa už niekam dostal alebo, že už som Ho skutočne poznal. Som každý deň chudobný duchom (Mat 5:3 - Boh mi pomáhaj, aby som jedného dňa nepovedal, „Bože toto mi už stačí“) a jediné po čom moje srdce prahne je poznať Toho, ktorý si ma zamiloval, osobne a nie sprostredkovane. Verím, že nás je takýchto mnoho a tak sa nádejam, že mi rozumiete. A v tomto stave som sa Ho pýtal: „Bože prečo?“
Následne Vám opíšem myšlienku presne tak, ako mi ustala v mysli s tým, že ju vysvetlím nižšie. Myslím, že jej obsah bude dosť jasný pre každého. Ešte chcem podotknúť, že keď hovorím o cirkvi, tak poväčšine mám na mysli ľudí v nej a tým pádom hovorím aj o sebe samotnom.
Myšlienka:
„Cirkev je inštitúcia (spoločenstvo) ľudí s veľmi ťažkou diagnózou. A život každého jedného člena cirkvi bez podania konkrétneho medikamentu (lieku) a následnej rekonvalescencie ( zotavenia a zmeny) nevyhnutne skončí smrťou. Každý jeden z nich má rovnakú diagnózu a na túto diagnózu existuje iba jeden jediný liek. A táto cirkev má liek na svoju vlastnú diagnózu a liečba prebehla úspešne u každého jednotlivca s rovnakým účinkom. Nie je to cirkev z mylnou predstavou. Po dlhom čase užívania povstali prvé hlasy s radov liečených, ktoré začali tvrdiť, že cirkev je už úplne zdravá a že nepotrebuje viac liek, čo mnohí s nadšením prijali a následne vysadila podávaný liek a prestala ho intenzívne užívať tak ako jej bol predpísaný. Dôsledkom toho začala experimentovať s rôznymi alternatívnymi zdrojmi, náhradou za jedinečný liek, ktorý jej bol podávaný do času, kedy si povedala, že už ho viac nepotrebuje.
Došlo to tak ďaleko, že sa cirkev naučila popierať symptómy svojej diagnózy a naďalej tvrdošijne trvá na tom, že je zdravá a jediný liek, ktorý jej dokáže pomôcť odmieta znova prijať do svojho obehu (tela). A preto je dnes cirkev tam kde je. Cirkev, začni opäť brať svoj liek a pozorne čítaj návod od poskytovateľa lieku. Tento liek nemá žiadne vedľajšie účinky na tvoje zdravie a fungovanie organizmu. Má vedľajšie účinky len na ego a pýchu v tvojom živote. Cirkev ty potrebuješ liek. Až do dnešných dní platí: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní.“ (Mat 9:12).“
Kontext tohto verša ja verím všetkým známi a tak nepôjdem do jeho exegézy. Cirkev dnes žiaľ prijala myšlienku, že už sú zdravý (nie sú hriešnikmi) ako je to predstavené tu: https://www.youtube.com/watch?v=5dmHJdM63hk. Ale odpoveď Písma znie: „Lebo sa spolu radujem so zákonom Božím podľa vnútorného človeka; ale vidím iný, cudzí zákon vo svojich údoch, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a ktorý ma zajíma v rabstvo zákonu hriechu, ktorý to zákon je v mojich údoch. Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?! Ďakujem Bohu skrze Ježiša Krista, našeho Pána! A tak tedy ja, ten istý, slúžim mysľou zákonu Božiemu a telom zákonu hriechu. (Rim 7:22-25) a inde: „Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.“ (1Jan 1:8). Písmo síce hovorí na mnohích miestach, že sme slobodný od hriechu a nemusíme hrešiť, ale buďme k sebe úprimný a nech do mňa hodí kameň prvý ten, kto je bez hriechu. S toho vyplýva, že ak som zdravý nepotrebujem lekára a ani Jeho liek. Ničím sa potom nelíšime od farizejov a zákonníkov za čias Pána Ježiša a sme rovnaký ako oni. Hriešnik ostane vždy hriešnikom aj keď s milosti Božej ospravedlnením, ale stále hriešnikom! Cirkev sama seba uchlácholila sladkými rečami a úplne vypustila zo svojho kázania slová ako hriech, pokánie, zapri sám seba, zomri sám sebe a vezmi svoj kríž ale Písmo hovorí jasne že: „Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2Tim 4:3-4). Inými slovami: cukrom poliate kázania sú nebezpečenstvom tvojej duši. Cirkev je oklamaná, návod (Biblia) na použitie lieku pokrčený a hodený v koši a liek (Ježiš a Jeho krv) je odložený bokom ak neúčinkuje podľa našich sebeckých predstáv, namiesto toho, aby bol vyliaty na ranu, ktorá potrebuje uzdravenie. Cirkev prestaň popierať príznaky svojej diagnózy (učenie Hnutia Viery) prestaň hľadať svoje sebecké záujmy a aktivity, prestaň hľadať zázraky, znamenia a divy, prestaň sa klamať a experimentovať s alternatívnymi zdrojmi, ktoré ťa nakoniec iba utvrdia v tvojom klamstve, prestaň cudzoložiť zo svetom a oddeľ sa od neho, pretože to čo sa deje v tvojom strede sa odráža v tvojom duchovnom živote. Cirkev zobuď sa a začni hľadať Jeho tvár! Hraj hru podľa Jeho pravidiel a neprispôsobuj rovnaké pravidlá, pravidlám tohto sveta. Buď svätá ako je aj On Svätý. Priznaj si, že diagnóza hriešnika s tvojho vnútra nevymizla nadobro a že potrebuješ lekára. On ti túži podať liek v podobe Ježiša Krista a Jeho krvi: „ale keď chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme obecenstvo jeden s druhým, a krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.“ (1Jan 1:7).
Vedz jedno! Tvoja diagnóza je smrteľná a v oboch prípadoch večná!
Toto je skutočný akútny stav dnešnej cirkvi a v tomto stave som našiel odpoveď na moju prosbu: „Bože prečo?“